Thanks for everything, Mom...

Autor: Simona Jurovatá | 17.2.2011 o 21:40 | (upravené 17.2.2011 o 22:07) Karma článku: 10,31 | Prečítané:  1314x

Okolo pol štvrtej mi volala mama, že ide z práce a či sa mi nechce prísť za ňou do mesta, nakúpiť potraviny, popozerať obchody, na kávu a podobné typicky ženské aktivity. Netreba mi dvakrát hovoriť, toto je náš rituál, praktikujeme ho aspoň raz mesačne. Sú to také naše spoločné momenty, kedy sme len ja a ona. Prvou zástavkou nám bola drogéria (ako inak...). Desať minút sme lamentovali nad tým, ktorá kefka na maskare vyzerá najlepšie, ktorá stojí priveľa, ktorá málo a či vodeodolnú alebo nie. V tej chvíli sa spoza políc vynorila žena so svojou ratolesťou (maximálne o dva roky mladšou ako ja). Ich nákup sa teda nedal nazvať harmonickým, mama kričala na dcéru, že toho chce veľa, že ju len plieska puberta a že kým ju to prejde, jedna z nich to neprežije... Dcéra zasa vyčítala mame, že jej nič nechce kúpiť a že jej len závidí a že ona sa chce o seba starať a že ju neznáša.... Napadlo ma len preboha!

Najviac ma asi zarazil ten pohŕdavý tón, či matky alebo dcéry... Netvrdím, že my s mamou máme dokonalý vzťah bez hádok, určite som jej pár krát aj zaklamala (aj keď to potom väčšinou vždy prasklo...). Zaujímalo by ma, kamže sa podela úcta. Toto totiž nebola prvá situácia, ktorej som bola nechceným svedkom. Iná kamarátka nazvala vlastnú matku veľmi nepekným slovom, ktoré by som svojej mame NIKDY nepovedala. Ale veď prečo jej neublížiť, keď nás raz niekam nechce pustiť, veď tu život končí už nikdy iná príležitosť nebude a ona nám práve zruinovala celý život...

Pamätám sa na jednu situáciu, bolo to v deviatom ročníku na základnej škole. Niečo som si chcela kúpiť, ale nemala som peniaze a mama mi na to nechcela dať. Vtedy som sa sťažovala kamarátke, že si to teraz nemôžem dovoliť, na čo som dostala odpoveď (napriek tomu, že okolnosti tejto situácie už v mojej pamäti blednú, táto veta nikdy nevybledne):
- Veď občas potiahni mame nejaké drobné, to si nevšimne. Ja to robím stále. Skoro všetci to robia. Minule som potiahla padíka a ona nič...
U nás v domácnosti sa čas od času peniaze povaľujú po skrinkách a poličkách, mama si občas necháva tašku u mňa v izbe, ale NIKDY by som nebola schopná si bez jej vedomia zobrať nejaké peniaze ani keby to bolo len 5 centov, ide o princíp. Kedykoľvek ma požiada, aby som jej podala niečo z kabelky, automaticky jej prinesiem celú kabelku. Príde mi to absolútne normálne. Ja naozaj neviem, kde niektorí rodičia robia chybu pri výchove, ale som naozaj vďačná, že moja mama ju neurobila.

Na záver by som rada (aj keď slová to nedokážu dostatočne vyjadriť) poďakovala MOJEJ MAME, za to, ako ma vychovala, za všetko, čo pre mňa obetovala, za každú jednu minútu, ktorú strávila v práci, aby som mohla mať nové oblečenie a vlastne ĎAKUJEM za VŠETKO. Dúfam, že aj moje dieťa bude mať tak skvelú matku, akú mám ja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?